Môj dom, môj hrad?

Január má zvláštnu schopnosť spomaliť čas, najmä keď je vonku tma, zima a človek má pocit, že po vianočných sviatkoch sa už nič zábavné nemôže stať. My traja – Peter, Lukáš a Martin – sme sa však rozhodli, že 10. január bude patriť nám a poctivej degustácii pív. Ak sa má niečo skúmať, tak je to rozhodne pivo.

Celé to však nezačalo v deň D, ale už večer predtým. Degustácia sa síce mala konať u mňa doma, no rozhodli sme sa, že by nebolo na škodu trochu si „vycibriť chuťové poháriky“. A tak sme sa vybrali do podniku Pokhoi, kde čapujú veľmi chutné remeselné pivá. Plán bol jasný, stručný a naivne jednoduchý: dve pivá, maximálne. Také symbolické, tréningové, aby sme si pripomenuli, prečo to celé robíme.

Realita, ako to už býva, mala na náš plán iný názor. Po prvom pive sme sa zhodli, že je výborné. Po druhom, že by bola škoda skončiť. Po treťom sme už len konštatovali, že štvrté sa vlastne ráta ako rozlúčkové. Počas tohto procesu som začal podozrivo často pozerať na hodinky, nie preto, že by som sa nudil, ale preto, že som tušil, že zajtrajšia forma by mohla byť… diskutabilná. Napriek tomu bola nálada výborná, reči múdre a pivné pravdy hlboké. Prebrali sme šport, politiku i Martinove odvážne plány prerábania kúpeľne. Bral to vážne, pretože sa bol inšpirovať v nemenovaných košických predajniach sídliacich na Moldavskej ulici.

Z Pokhoi sme sa ešte presunuli do Cool bowlingu, kde sme sledovali anglicku Premier League. K futbalu samozrejme patrí pivo a k pivu patrí niečo mastné, vyprážané a absolútne nevhodné pre akýkoľvek diétny plán. Voľba padla na vyprážaný syr. Môj a Martinov bol klasický a bez zbytočných výstrelkov. Lukáš si však objednal syr plnený šunkou. V tom momente bolo jasné, že Luki chce vyhrať IBF už dnes večer v pivárni. Podarilo sa mu to na druhý deň alebo sa potvrdila výhoda domáceho prostredia?

Zvyšok so dočítate na stránke tridsiatehotretieho ročníka IBF. Tento článok a jeho pokračovanie vygeneroval AI model jednej nemenovanej spoločnosti.